NAJSTARŠIA HISTÓRIA

 

     V Tisovci bol hudobný život jedným z najvýraznejších prejavov spoločenského a kultúrneho diania. V celej histórii mesta neexistovali hudobné aktivity oddelene, ale stále boli súčasťou spoločenského života.      

     Počiatky školstva v Tisovci spadajú hlboko do doby reformácie v 1. polovici 16. storočia. O hudobnom školstve je však pramenný materiál úplne strohý.

     O prvých začiatkoch svedčí zmienka tunajšieho historika, bádateľa, publicistu, pedagóga a kňaza Jozefa Maliaka /1854 – 1945/. Ten sa vo svojich článkoch Tisovec v minulosti, uverejňovaných v časopise Domácnosť a škola, prvýkrát zmieňuje aj o tisovskom hudobnom živote: „ V roku 1721 bol povolaný do Tisovca za učiteľa Ján Raduch inak Kačník menovaný, pochodiaci z Liptovskej stolice do Sv. Mary. Tu nielen s dobrým prospechom vyučoval mládež a verejné služby Božie povznášal výtečnou svojou hudbou, lež i kým bola cirkev prenasledovaná dlhotrvajúcou pravotou, podujímal v jej prospech rozličné vyslanstvá.“

     O jeho priazeň sa uchádzala najmä aristokracia a veľmi rada ho pozývala k svadobným príležitostiam, aby svojím utešeným spevom zabával svadobníkov. Viacerí študenti, ktorí sa uchádzali o učiteľské stanice sa začali učiť hudbe najskôr uňho. Zaobchádzal s nimi ako so svojimi kolegami.

     Jedným z prvých Raduchových žiakov bol Ján Hajnoci z Dolnej Strehovej. Po skončení svojich štúdií prišiel do Tisovca k Raduchovi, aby sa vyučil cirkevnej hudbe. Hneď prevzal vyučovanie školskej mládeže, a keď Raduch zomrel, prešli na neho od roku 1740 všetky jeho kompetencie.

     Významným spôsobom sa o rozvoj hudobného života v Tisovci zaslúžili i dvaja kňazi, Ján Glosius Pondelský a Matej Šulek.

    Ján Glosius Pondelský vytvoril pod pseudonymom Jeden Jafetův Potomek spevník náboženských piesní a modlitieb. Spevník mal 500 strán. Tak možno povedať, že práve on založil v Tisovci tradíciu hudobníkov a básnikov.

   Matej Šulek, počas svojho pôsobenia dosiahol, že všetky deti začali navštevovať školu. Zvýšil vedomostnú úroveň u starších ľudí, a tak v kostole  spievali takmer všetci ľudia nábožné piesne z Tranovského spevníka, ktorý zabezpečil pre každú rodinu. Vybudoval novú faru / 1792 /, postaral sa o opravu organa / 1793 /.

/ Mimochodom  práve  v  Tisovci  žil a pôsobil Franko Eduard Pecník  –  v európskom rozmere uznávaný  staviteľ organov./ Matej Šulek dal postaviť novú  školu roku 1805, pretože dve drevené školy, ktoré postavili roku 1785, zhoreli. Bol aktívny i v komponovaní a dokonca tri jeho vlastné piesne sa  nachádzajú v spevníku Cithara sanctorum z roku 1877 pod číslami 1010, 1011, 1032. Roku 1834 postavili murovanú poschodovú školu s učiteľskými bytmi.

     Neskôr sa hudbe nielen prakticky, ale aj teoreticky, venoval Gustáv Hostivít Lojko – Tisovský, slovenský pedagóg a hudobník /1843 – 1871/, ktorý celý život prežil isovci. Uvádza to Československý hudebný slovník osob a institucí .

 

HUDOBNÁ ŠKOLA

     Za východiskový bod pri mapovaní histórie tisovského hudobného školstva možno považovať stručnú zmienku v kronike uloženej v Štátnom okresnom archíve Rimavská Sobota pod názvom „Magistrát mesta Tisovec 1615 – 1945“, kde sa dočítame, že  roku 1937 bola v Tisovci zriadená Hudobná škola.

       Bližšie údaje o análoch Tisovského hudobného školstva poskytuje aktívna činnosť miestneho odboru Matice Slovenskej a ženského spolku Živena, keď adresovali koncom júna 1937 obecnému zastupiteľstvu žiadosť o pridelenie priestorov pre hudobnú školu. O tri dni žiadosť prerokoval tisovský notársky úrad. V odpovedi sa píše:  „Uznesením č. 66 v r. 1937 obecné zastupiteľstvo, plne chápuc význam ustanovizne Hudobnej školy pre Tisovec, vyhovuje žiadosti a na základe návrhu obecnej rady dáva k dispozícii s cieľom vyučovacím pre hudobnú školu miestnosti v obecnej budove bývalého notárskeho úradu. Vzhľadom na to, že táto hudobná škola nemá k dispozícii finančné prostriedky, aby bola úplne sebestačná, uznáša sa obecné zastupiteľstvo prepustiť túto miestnosť predbežne bezplatne s podmienkou, že až by obec potrebovala nevyhnutne miestnosti pre úrad alebo iné veľmi potrebné účely, povinná bude hudobná škola tieto obci prepustiť, bez nároku na akékoľvek odškodné. Taktiež vyhraďuje si obec vyrúbiť primerané poplatky za užívanie týchto miestností pre dobu pozdejšiu, až hudobná škola bude finančne prosperovať. Uvedomuje sa riaditeľstvu Hudobnej školy v Tisovci dňa 22. októbra 1937.“

     Hudobná škola začala svoju činnosť v budove POMOCNICE (terajšia Slovenská sporiteľňa). Jej názov bol Hudobná škola miestneho odboru Matice Slovenskej  a  Živeny. Istý čas bola v dome č. 813 na Francisciho ulici /„ u Zvarov “/. Dom patril pôvodne rodine Demianovej / Fiľove /. Ako učiteľ tu pôsobil František Fábry. Vyučovalo sa aj v dome Jána Homolu, obchodníka na ulici Jesenského.     

    Tisovec sa vtedy zaradil medzi pätnásť miest s hudobnými školami na Slovensku, pričom bol počtom obyvateľov najmenší spomedzi ostatných, ktoré mali samostatné hudobné školy (len pre úplnosť uvedieme, že to boli Bratislava, Banská Bystrica, Bardejov, Brezno, Liptovský Mikuláš, Nitra, Prešov, Prievidza, Trnava, Trenčín, Skalica, Spišská Nová Ves a Zvolen).

     Po okupácii južných území Slovenska miestny odbor Živeny v Rimavskej Sobote presťahoval svoj inventár do Tisovca, ktorého súčasťou boli o.i. dva klavíre. Keď sa z Tisovca odsťahovalo vojenské doplňovacie veliteľstvo, vyučovalo sa v šatni mestskej sály obecného domu. 

     Hudobná škola v tom čase mala dva odbory: klavír a husle. Riaditeľom bol Pavel Roško, ktorý vyučoval hru na husle. V hudobnej škole vyučovali manželia Brachtelovci, ktorí dochádzali z Brezna - po roku sa však ako sudetskí Nemci odsťahovali a František Fábry huslista, ktorý dochádzal z Hnúšte. Počas svojho pôsobenia v Tisovskom gymnáziu vyučoval klavír prof. Dr. Ján Boor (neskôr profesor na VŠMU) a Antónia Studená (manželka akademického maliara Františka Studeného), Eugen Štrba, Izabela Riavanová - pôvodne Izabela Ferencová. Pôsobila ako klavírna pedagogička v Hudobnej škole v Tisovci roku 1941 a od roku 1942 v Hudobnej škole v Trnave. Lýdia Bogschová - Majerníková a koncom Slovenského štátu aj V. Čunderlíková (manželka profesora Ľubomíra Čunderlíka). Spomínané osobnosti pedagógov v začiatkoch viedli k umeniu mnoho detí, z ktorých vynikol súčasný profesor, dirigent, organový virtuóz, pedagóg, hudobný skladateľ Ján Valach / t.č. žijúci v Belgicku /a profesor, režisér Branislav Kriška/ 1931 – 1999 Roku 1945, keď došlo k prestavbe hudobného školstva, bol v Tisovci jeden rok riaditeľom Pavel Hudec. Po ňom prevzal vedenie na 6 rokov Pavel Engler. Roku 1951 boli všetky školy definitívne poštátnené a začali najskôr vo väčších, neskôr aj v menších mestách vznikať  hudobné  školy ako samostatné  pedagogické  jednotky. Tak to bolo aj v Tisovci. O rok na to sa riaditeľom školy stal na 2 roky Július Spech. Potom, od roku 1954, preberá  vedenie  Leopold Krull / husle /.

     Roku 1955 prichádza z Prahy do Tisovca mladý učiteľ Jaroslav Brzák /klavír, akordeón, hudobná teória / s manželkou Elenou / klavír /. Učiteľský kolektív doplnila Terézia Siničáková / klavír /.V školskom roku 1958 – 1959 sa riaditeľom na jeden rok opäť stal Július Spech. Od tohto obdobia viedol i dychovú hudbu, ktorá vznikla v bývalých tisovských Hámroch už roku 1893. Zaslúžil sa aj o vybudovanie terajšieho Mestského kultúrneho strediska, vtedy Závodného klubu Švermových železiarní. Posledným riaditeľom pred transformáciou hudobných škôl na ľudové školy umenia bol Štefan Virágh / 1959 – 1960 /.  

 

ĽUDOVÁ ŠKOLA UMENIA

     Rok 1960 nebol prelomový len pre hudobné školy, ale aj pre Jaroslava Brzáka. Ten sa v tomto roku stal riaditeľom a žezlo statočne držal až do roku 1996, čiže neuveriteľných 36 rokov. Pod jeho vedením v tom období získaval prvé klavírne skúsenosti aj Marián Lapšanský / absolvoval roku 1962 /, terajší profesor, vynikajúci klavirista, riaditeľ Slovenskej filharmónie v Bratislave, pedagóg klavírnej hry na VŠMU v Bratislave, Prahe a Akadémii umenia v Banskej Bystrici.

     Do roku 1965 vyučoval spolu s manželkou a Júliusom Spechom, ktorý sa po zrušení vysokej pece presťahoval do Košíc za prácou spolu s ďalšími 15 členmi dychovej hudby. Na uvoľnené miesto učiteľa nastúpil Ľudovít Čonka.

     V škole sa otvoril výtvarný odbor, ktorý 2 roky / 1968 – 1970 / externe viedla Mgr. Eva Manicová. Potom od septembra 1970 ju nahradil Štefan Pekár. Lenže pre malý záujem tento odbor po krátkom čase zanikol. Kolektív sa rozrastá roku 1972 o externého učiteľa hry na gitare Jána Plichtu a roku 1975 o učiteľa huslí a dychových nástrojov Jozefa Vladára. Obrodenie zaznamenáva roku 1978 výtvarný odbor, ku ktorému sa vrátil opäť Štefan Pekár.

 

ZÁKLADNÁ UMELECKÁ ŠKOLA

     Roku 1989 sa škola presťahovala do priestorov bývalého rodného domu Štefana Marka Daxnera a o dva roky neskôr dostala hudobná škola definitívnu podobu názvu Základná umelecká škola. V tom istom roku nastupuje do školy čerstvý absolvent Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, bývalý žiak školy, Mgr. Milan Matucha. Začal vyučovať dychové nástroje, hudobnú náuku a neskôr pre veľký záujem gitaru a keyboard. Roku 1966 sa riaditeľkou školy stala Mgr. Anna Ferencová / rod. Fašková / a do kolektívu pribudla Ľubica Sabová / akordeón / a Lenka Kováčiková / klavír /. O rok na to sa v škole začína vyučovať sólový spev vďaka mladej študentke, absolventke konzervatória v Banskej Bystrici, Kataríne Šulekovej. Záujem o dychové nástroje sa rozšíril a tak prichádza roku 1999 Katkin spolužiak z konzervatória Peter Skotnický. Do výtvarného odboru nastúpila bývalá učiteľka výtvarnej výchovy Základnej školy v Tisovci Mgr. Stanislava Matisová, ktorú roku 2000 vystriedala Karolína Krišková, absolventka Strednej priemyselnej školy textilnej v Ružomberku, odbor textilné výtvarníctvo a reštaurovanie textilu. Klavírne oddelenie posilnila erudovaná Elvíra Nagyová, bývalá riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote. Zvýšený záujem o klavírnu hru sa odzrkadlil roku 2001 v rozšírení pedagógov klavírnej hry o Evu Sendreiovú, bývalú učiteľku Základnej umeleckej školy v Hnúšti a Mgr. Vieru Böhmovú, absolventku Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Po dlhom čase sa otvoril predmet husle, ktorý začala vyučovať Marianna Martoňáková, no pre zdravotné problémy musela vyučovanie prerušiť. Karolínu Kriškovú nahradila čerstvá absolventka Pedagogickej fakulty Univerzity J. A. Komenského v Bratislave / výtvarný odbor / Mgr. Ivana Szőkeová.

     V ďalšom roku, po odchode Evy Sendreiovej a Mgr. Viery Böhmovej, nastúpila do školy Mgr. Oksana Sčúrová, zboristka štátnej opery v Košiciach a začala vyučovať sólový spev, na plný úväzok nastupuje aj Ľubica Sabová (akordeón). Jaroslava Brzáka nahradila roku 2005 Mgr. Alžbeta Haasová, bývalá riaditeľka Základnej umeleckej školy v Jesenskom (učiteľka klavírnej hry).

Zmena nastala aj vo vedení školy, a to v máji 2006, kedy sa riaditeľom stal Mgr. Milan Matucha. Mgr. Anna Ferencová prijíma miesto riaditeľky v novovzniknutej Základnej umeleckej škole v Pohronskej Polhore, a to od septembra 2006.

     Pod vedením Mgr. Milana Matuchu došlo od septembra 2006 v škole k rozšíreniu odborov. Vznikol odbor literárno-dramatický, ktorý 3 roky viedla Mgr. Marta Svobodová, učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy v Základnej škole Dr. V. Clementisa v Tisovci.

     Dychové nástroje začal vyučovať Vojtech Oláh, absolvent školy, hru na husliach a gitare Ladislav Bartko, pedagóg Základnej umeleckej školy v Prešove. V septembri 2007 po odchode Ladislava Bartka prebral hru na husliach a gitare Ján Lakatoš. Po ňom učila krátkodobo externe Mgr. Katarína Sušilová z neďalekej umeleckej školy v Revúcej. Hru na klavíri začala vyučovať ako čerstvá absolventka Konzervatória v Košiciach Hajnalka Vargová. Literárno-dramatický odbor prebrala v septembri 2009 Marianna Byssová. Hru na gitare začína vyučovať Jozef Illéš.

     V školskom roku 2010/11 odišla do Košíc Mgr. Oksana Sčúrová, čo malo za následok zánik speváckeho oddelenia. Janku Hláskovú vystriedala vo funkcii administratívnej pracovníčky Viera Krišková.

V roku 2011 sa na základe úspešného výberového konania stala riaditeľkou Mgr. Ľubica Sabová. Mgr. Milan Matucha sa venoval vyučovaniu hudobnej náuky, hry na keyboarde a zobcovej flaute.

V tom istom roku vzniklo pri ZUŠ občianske združenie, ktoré bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra dňa 30.12.2011 pod názvom Musae Taxovia (Múzy Tisovca). Cieľom OZ je podporovať akékoľvek umelecké aktivity detí, mládeže, občanov Tisovca, formovať kultúrne povedomie, úctu k tradíciám, folklóru, remeslám a umeniu.

     Celá činnosť je zameraná hlavne na spoluprácu s miestnymi školami a rozšírenie tejto spolupráce, i partnerských vzťahov, na ďalšie školy na Slovensku i v zahraničí. Nosné je i organizovanie tvorivých dielní, predovšetkým so zapájaním domácich remeselníkov, pomoc pedagogickému zboru ZUŠ pri organizovaní koncertov, výstav, zintenzívnenie spolupráce s rodičmi žiakov a iniciovanie a podpora vzniku ľudovej hudby pre DFS Čížiček a FS Tisovec. V septembri 2012 sa obnovilo husľové oddelenie, ktoré dodnes vyučuje Mgr. Ing. Jana Janeková, PhD. Okrem toho prebrala všetky ročníky hudobnej náuky. Po odchode Jozefa Illéša zastrešujú gitarové oddelenie dvaja externí učitelia: Mgr. Andrea Karaffová a Peter Kubíni. Vieru Kriškovú nahradila Bc. Edita Miklášová.

     Po trojročnej odmlke sa v školskom roku 2013/14 obnovil literárno – dramatický odbor, ktorý viedla Alena Pivovarčiová, PhDr. a prvýkrát v histórii školy sa otvoril tanečný odbor pod vedením Jany Laurovej, čím sa základná umelecká škola stala plne organizovanou školou. Po jej odchode ju nahradila v školskom roku 2014/15 Jana Kubíniová spolu so JUDr. Štefanom Balážom, ktorý obohatil tanečný odbor o spoločenské tance.

V literárno-dramatickom odbore tiež nastala zmena, Alenu Pivovarčiovú, PhDr. vystriedala na jeden školský rok Jana Kaprálová. Na materskú dovolenku odchádza účtovníčka školy Edita Miklášová, ktorú prichádza zastúpiť Mária Bagačková.

     V januári 2015 odchádza na materskú dovolenku aj Hajnalka Vargová a na jej miesto nastupujú dvaja učitelia: bývalá riaditeľka školy Anna Ferencová a mladá klaviristka Mária Lakatošová z Rimavskej Soboty.

     Školský rok 2015/16 priniesol ďalšie zmeny vo vedení tanečného a literárno-dramatického odboru v osobe Martiny Ľuptákovej, ktorá zastrešila vyučovanie v obidvoch odboroch súčasne.

V júli 2016, po úspešnom výberovom konaní, bol menovaný do funkcie riaditeľa školy Mgr. Milan Matucha.

     Ďalšie zmeny v pedagogickom zbore nastali v školskom roku 2016/17, kedy po odchode Martiny Ľuptákovej prichádza na miesto učiteľa literárno-dramatického odboru Michal Stejskal  (tanečný odbor naďalej vedie JUDr. Štefan Baláž) a z materskej dovolenky sa na miesto učiteľky klavírnej hry vracia Mgr. Hajnalka Vargová. V školskom roku 2017/18 došlo k posledným zmenám. Aj napriek enormnej snahe zaniká pre nízky záujem literárno-dramatický odbor. Z tanečného odboru odchádza JUDr. Štefan Baláž, ktorého nahrádza Katarína Mikušová. Z gitarového oddelenia odchádza Peter Kubíni a nahrádza ho Jakub Beľák z neďalekej Revúcej.            

     V tomto obsadení funguje škola dodnes.